Nevedel, kde sa nachádza, netušil ako sa tam ocitol. Pred očami mu bledla spomienka na nádherný sen. Bol to vôbec sen? Či realita? Nebol si tým istý... Skríkol. Ozvena niesla jeho hlas ďaleko, postupne slabol a zanikal. Neozval sa žiaden zvuk. Bol tam sám. Stratený. Sám so svojim snom.
Stále ešte cítil pomaly slabnúcu vôňu jej parfému, jej prsty vo vlasoch, tak nežne a jemne hladiace. Naozaj len sen? Keď sa tak rozpamätával, cítil realitu. Nevedel si to vysvetliť. Nemohol to byť sen. Kde je ale teraz? Prečo neodpovedá? Prečo ho nedrží za ruku a nešeptá mu do ucha? Čo bude bez nej robiť? Ktorým smerom sa vydá v tej strašnej tme? Uvidí ju ešte? Pocíti jej nežné pohladenie?
Zaspával pod tiažou nemých otázok a hluchých odpovedí.
Bol to naozaj len sen?